Ľudové zvyky

 Keď sa dni začali krátiť a noci predlžovať, do dediny pomaly prichádzala zima, ktorá podstatne zmenila životný rytmus ľudí. Väčšina prác sa z polí a hospodárskych dvorov preniesla do domov. Gazdiné  spoločne vykonávali práce ako napríklad páranie peria, pradenie, tkanie či vyšívanie a prácu si spríjemňovali spievaním, rozprávaním, hrami či inými zábavami, pri ktorých často používali čarovanie a magické praktiky. Prevahu noci nad dňom ľudia chápali ako prevahu zla nad dobrom a preto sa snažili odohnať zo svojho okolia zlé sily. Prelínal sa kresťanský a ľudový život.

stridžie dni - významné medzníky charakterizované vierou vo výraznejšie pôsobenie nepriaznivých síl. Ochranným prostriedkom pred strigami bol cesnak. Ľudia ho nielen jedli, no robili ním na dvere aj ochranné kríže.

Katarína - 25. november

Do domu musel na Katarínu vždy vkročiť prvý muž, žena by priniesla škody v podobe porozbíjaného riadu po celý ďalší rok. Aby sa tomu predišlo, chodievali v tieto dni po dedine chlapci „s oceľou“. Po príchode do domu predniesli vinš: „Priniesol som oceli, žeby sa vám misky nebili“. Chlapcov – vinšovníkov odmeňovali grošom, koláčikom či jabĺčkom. Kde sa báli, že skôr ako chlapci s oceľou príde do domu žena, vyzerali domáci okoloidúcich mužov a hneď ako zbadali chlapa, volali ho do domu.
Vydajachtivé dievky si do črepníka sadili konárik čerešne, slivky alebo orgovánu, ktorý každý deň polievali vodou nosenou v ústach z potoka. Ak vetvička do Štedrého dňa zakvitla, mohla sa dievčina tešiť na svadbu. Patrilo tiež k zvykom, podobne ako na Ondreja, že tam, kde mali Ondreja alebo Katarínu, chodila mládež do dverí hádzať staré hlinené hrnce. Na Katarínu boli zakázané ženské práce, nesmelo sa priasť ani šiť, aby sa ženám v lete pri práci na poli prsty „nezbierali“. Tento deň sa využíval aj na tancovačku – usporadúvali sa katarínske zábavy. Katarínska zábava bola posledná pred adventom, kedy sa zábavy neuskutočňovali. Bežné boli pranostiky: „Keď na Katrenu stojí hus na ľade, na Kračun bude stáť na blate.“ Alebo: „Na svätú Katarínu skryjeme sa pod perinu“.

Ondrej - 30. november

Tento deň bol ďalším stridžím dňom. Podľa pranostík sa v tento deň podľa množstva snehu dalo predpovedať počasie na celú zimu i hojnosť úrody v ďalšej sezóne. Hovorilo sa, že „Sneh, ktorý napadne na Ondreja, dlho leží, len na Gregora do potoka beží“ a „Ak na Ondreja hrmí, bude málo orechov“.

Na Ondreja bolo taktiež zakázané priasť, aby sa „nezamotal“ vlk medzi ovce. Tento deň dievky rovnako rady využívali na zistenie svojho ďalšieho osudu, hlavne na veštby o vydaji, venovali sa teda ľúbostnej mágii. Varili halušky, v ktorých boli zabalené lístočky s mužskými menami, ale aj s možnosťami „neznámy“, „smrť“ a prázdny papierik. Prvá haluška, ktorá vyplávala na povrch zvestovala, ako sa bude volať muž čarujúcej dievčiny. Prázdny lístok znamenal, že si dievka na vydaj ešte musí počkať. Tiež chodili siať konope popod okná, kde mali mládencov, pričom dievky hovorili: „Ondreju, Ondreju, konope ti seju, daj mi, Bože, znati, kde ma budú brati“. Ak vraj konope naozaj vzišlo, mala sa dievka do roka vydať. Neskôr sa semeno len „šibalo do oblokov“ a podľa toho, aké slová dievky zvnútra počuli ako prvé, mali sa do roka vydať či nevydať. Na zistenie povolania budúceho muža slúžilo zas liatie roztaveného olova, prípadne vosku cez ucho kľúča do hrnčeka so studenou vodou. Podľa uliateho tvaru si samy, či za pomoci starších žien, predpovedali nielen zamestnanie budúceho muža, ale aj jeho fyzické črty. Zvyčajne pri tom odriekali zaklínadlo: „Ondreju, Ondreju, olovo tebe leju, aby si mi dal znať, koho budem muža mať.“ V tento večer chodievali dievky aj triasť ploty. Vtedy hovorili:

"Kývam, kývam plotom, nikto nevie o tom, len sám Pán Boh z neba, že mi muža treba." 

 „Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, daj mi tejto noci znať, s kým ja budem pri oltári stáť.“

„Kaluža, kaluža, daj muža. Vyše lávky, niže lávky, aby nemal nikde stánky, len u mňa.“ 

Verili, že z ktorej strany pri trasení počula dievka brechať psa, na tú stranu dediny sa vydá.

Barbora - 4. decembra

- dievčatá dávali do vázy s vodou čerešňovú halúzku. Ak do štedrého dňa rozkvitla, znamenalo to, že sa tento rok vydajú.

- Na Barboru sa opäť nešilo, nepriadlo, lebo inak by sa bol statok „páral“, čiže klal. Rovnako v tento deň bol rozšírený zákaz vstupu ženy do domu a ako prevencia „oceľovanie“ chlapcov. Známa bola pranostika „Svätá Barbora ťahá sane do dvora.“

Mikuláš – 6. decembra

– typické boli obchôdzky v maskách sv. Mikuláša, anjela a čerta. Tento zvyk bol určený hlavne deťom, ktoré Mikulášovi priznávali svoje dobré i zlé skutky a on ich podľa zásluh obdarovával buď drobnými sladkosťami, alebo mrkvou, uhlím či zemiakmi. Svoj vstup do príbytku obyčajne sprevádzal rečňovačkou: „Deti, ja som Mikuláš, modlite sa Otčenáš. Mrcha deťom nesiem korbáče, dobrým orechy a koláče“. Čert strašil neposlušných svojím bľakotaním a štrnganím reťaze. Postupne sa zvyky na Mikuláša prispôsobovali mestským obyčajom. 

Lucia - 13. decembra

- Kedysi bol deň na Luciu považovaný za najkratší deň roka. Rozšírená bola viera, že počas najdlhšej noci mali všetky zlé sily a bytosti najväčší vplyv. V dedinskom prostredí to boli predovšetkým strigy. Dni od Lucie do Vianoc sa považovali za „strigônske“. Vravelo sa: "Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc."  Ľudia sa pred strigami chránili jedením cesnaku, kreslením krížov posvätenou kriedou na dvere obydlí a stajní. Ten, kto chcel strigy vidieť na vlastné oči, mal zhotoviť drevený stolček podľa prísnych pravidiel – bez klincov, len jediným zaťatím sekery denne až do Štedrého dňa. Vtedy bolo treba vyjsť na krížne cesty, sadnúť si na stolček a čakať, kým sa zjavia bosorky z celej dediny. Dievčatá ale aj vydaté ženy sa v tento deň zaodievali za „Lucie“. Celé v bielom, so šatkou stiahnutou do múkou zaprášenej tváre, chodili po jednotlivých domoch a husím krídlom či štetkou namočenou vo vápne symbolicky vymetali z príbytkov zlých duchov a choroby. K Lucii sa viažu aj veštby, ktorými si dievčatá predpovedali budúceho manžela. Na lístočky si napísali dvanásť mužských mien a uložili pod tanier. Každý deň jeden lístoček spálili, bez toho, aby videli meno na lístočku. Posledný lístoček otvorili na Štedrý deň, meno na ňom napísané malo byť menom nastávajúceho.

-Inak boli aj v tento deň zakázané ženské práce, najmä pradenie, aby sa nezbierali prsty. Ak chceli zistiť, či je krava teľná, dávali na Luciu do pohára s vodou kvapku mlieka. Ak kvapka klesla na dno, bolo dobre. Podľa dní od Lucie do Vianoc sa ešte i dnes predpovedá počasie mesiacov nasledujúceho roka.

 Tomáš - 21. decembra

- chodilo sa vinšovať zdravie, šťastie, Božie požehnanie, úrodu a dobré vlastnosti. Deti chodili s,,oceľou“ a vinšovali „Doniesli sme vám ocele, aby ste  mali hrnce celé, aby sa vám reťaze netrhali, kolesá nelámali. Koľko máte lyžičiek, aby ste mali toľko teličiek, aby ste boli veselí, ako v nebi anjeli. Pochválen pán Ježiš Kristus!“ 

V posledný týždeň pred Vianocami roznášali malí chlapci, školáci, po domoch oblátky, ktoré piekol rechtor. Dostávali za ne pár grošov a pre rechtora odmenu.

Nielen čas Vianoc, ale aj advent sa mal prežívať v kľude a pohode. 

Vianoce - Štedrý večer - 24. decembra

 - volali ho aj Vilia alebo Vigilia, či Dohviezdny večer. Ráno otec priniesol vianočný stromček, ktorý ozdobili orieškami, jabĺčkami aj slamenými ozdobami. Mama sa starala o prípravu štedrovečerného jedla. Od rána sa chodilo vinšovať susedom. Na stole nesmeli chýbať sviečky a krížik, vianočné oblátky s medom, orechy, cesnak, aby bol každý zdravý, chlieb, ovocie, mak a šošovica - aby ich vši a blchy nehrýzli. Aj korunky babka pod obrus dala, aby sa rodina po celý rok dobre mala. Pred večerom mama dcére krížik medom na čele urobila so slovami: „Aby si po celý rok ku každému milá bola.“ 

Večera sa skladala z vianočnej kapustnice a opekancov, lebo bol pôst. Z každého jedla odkladali po lyžici aj pre dobytok a hydinu, vraj aby po celý rok nehladovali. Pod stolom nesmelo chýbať seno a za hrsť zrna, aby v budúcom roku bola dobrá úroda. A aby celá rodina pokope držala, babka nohy stola uviazala reťazou. Počas večere nikto nesmel odísť od stola, lebo by priniesol nešťastie. Všetci sledovali plamienok sviečky - ak išiel rovno, znamenalo to zdravie, ale ak sa k niekomu nachýlil, ten mal do roka zomrieť. Po večeri si všetci pozreli darčeky, oveľa chudobnejšie ako dnes, a potom už chodili koledníci a spievali koledy. Popri nich chodili aj chlapci s betlehemom a hrali betlehemskú hru. Keď prešli s betlehemom celú dedinu, skončili až na polnočnej omši v kostole. Mnohé z vinšov a pastierskych, či betlehemskych hier sa zachovávajú až dodnes.

Vianočné vinše:

- Vinšujem vám to, však viete čo, aby ste sa dostali tam, však viete kam, aby ste sa radovali s tým, však viete s kým, aby ste mali mnoho toho, však vy dobre viete čoho.

- Vinšujem vám na tieto sviatky Krista Pána narodenia, svätého Štefana a Jána, aby vám dal Pán Boh zdravia, štastia, hojného požehnania a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnuť.

- Vinšujem vám na tieto sviatky  ponajprv šťastie, zdravie, hojne božské požehnanie, na poli úrody, v stodole plnosť, v komore hojnosť, v pitvore svornosť, v izbe lásku, úprimnosť a na dietkach radosť, aby ste boli veselí, tak ako v nebi anjeli. 

Štefan - 26. december Na Štefana chodili pod domoch, kde mali Štefana všetko dobré popriať,  a večer sa všetci stretli na štefanskej zábave.

Nový rok

Noc predchádzajúca Novému roku a aj samotný deň mali mať zvláštnu moc priaznivú pre rôzne veštby. Na Horehroní verili, že čo sa človeku v túto noc prisnilo, to sa mu aj splní. Všeobecne známe boli spôsoby predpovede počasia. Červené zore ráno na oblohe veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu. Drobný hustý dážď bol predzvesťou hustých, plných klasov. Komu sa ráno kýchlo, ten sa mal v zdraví dožiť budúceho Nového roku. Dievča, ktoré tri razy na Nový rok spadlo, čo vzhľadom na časté poľadovice nebolo v tomto období nič neobvyklé, mohlo si byť isté, že do roka bude mať sobáš.

Ako na Nový rok, tak po celý rok 

Nielen ráno, ale po celý deň sa ľudia pozorovali, lebo verili, že kto si ako v jeho priebehu počína, tak sa mu bude dariť po celý rok. Ak niekto napríklad ráno zaspal, po celý rok sa mal s dôležitými prácami omeškávať. Kto bol mrzutý, hašterivý, nahnevaný, toho mala po celý rok sprevádzať zlá nálada. Preto si ľudia dávali pozor, aby sa nepovadili, neplakali a podobne. Ak sa v dome niečo rozbilo, po celý rok sa mal riad rozbíjať.

Na Nový rok sa neupratovalo 

Na Nový rok musela byť všade čistota a poriadok vo veľkom vzťahu k celému roku. Smeti von nevynášali z obavy, aby „nevymietli" niekoho z domu, teda aby niekto cez rok nezomrel. Okrem najnevyhnutnejších robot sa nemalo nič robiť. Niektoré práce boli vyslovene zakázané pod hrozbou trestu. Predovšetkým sa nesmelo prať. Ani bielizeň nesmela byť vyvesená. Nesmelo sa šiť, lebo by sliepky neniesli vajcia.

Na Nový rok pripisovali prvému návštevníkovi a okolnostiam jeho príchodu mimoriadny vplyv. Na okolí Bardejova hneď od polnoci chodili pod obloky vyhrávať cigáni, ich príchod bol považovaný za šťastné znamenie. 

1. januára včas ráno chodievali všade vinšovať chlapci, zriedkavejšie muži. Zmysel a obsah novoročných vinšov bol veľmi podobný obsahu vianočných vinšov, menila sa iba úvodná formula. Okrem toho sa vo väčšej miere používali vinše žartovného v charakteru.

Jedlo na Nový rok 

Magickú funkciu mala na Nový rok i strava. Tak ako cez vianočné sviatky, ani na Nový rok nemalo na jedálnom lístku chýbať bravčové mäso symbolizujúce blahobyt. Na druhej strane ľudia nejedávali hydinu ani zajace z obavy, že im uletí alebo utečie šťastie. V južnejších oblastiach varievali šošovicu, ktorá predstavovala mince, a teda bohatstvo. Na Spiši symbolizoval peniaze mak, preto gazdiné nezabudli pripraviť makové koláče. Na východnom Slovensku varili pirohy, aby mali tučné kravy. Rezance alebo šúľance, s ktorými sa tiež často stretávame na tradičnom novoročnom jedálnom lístku, mali zabezpečiť veľké obilné klasy.

Na Nový rok obedovali všetci za stolom prikrytým tým istým obrusom ako na Štedrý večer. Často i chlieb položený na stole bol ten istý. Jedál malo byť toľko, aby sa každý mohol dosýta najesť, inak by cez rok hladovali. V tento deň sa opakovali niektoré veštby pomocou zapálenej sviečky, orechových škrupín a iné, zamerané na dĺžku života, zdravie, vydaj, teda rovnako ako na Štedrý večer, iba v oveľa menšom rozsahu.

Traja Králi - 6. január

 - chodili  chlapci oblečení podobne ako betlehemci, ale len traja, na hlavách mali papierové čiapky alebo koruny. Spievali: 
„My tria králi ideme k vám, zdravia, šťastia vinšovať vám. Zdravia, šťastia, dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka. Zďaleka je cesta naša, do Betléma myseľ naša.“ 

 - V tento deň sa požehnávali domy, nad dvere obydlí i stajní sa trojkráľovou kriedou písali počiatočné písmená mien troch mudrcov, ktorí sa podľa legendy prišli pokloniť novorodenému Ježiškovi: G(ašpar) + M(elichar) + B(altazár). Tieto boli zároveň skratkou latinského Christus Mansionem Benedicat (Kristus žehnaj tento dom). Veľký význam malo svätenie vody. Ňou sa vykropili príbytky, maštale, dávala sa piť deťom i hospodárskym zvieratám, aby prospievali. Kruh nakreslený posvätenou trojkráľovou kriedou predstavoval miesto, kde nemali prístup zlé sily.  Tento deň bol aj posledným dňom obchôdzok a kolied.

 informácie z :

http://www.jankohrasko.sk/clanky/clanky/2009/januar/zvyky-a-tradicie-na-novy-rok

http://www.civil.gov.sk/archiv/CASOPIS/2004/25_26/2532st.htm        

http://www.infovek.sk/predmety/etika/tradicie/vianoce/002vianoce/002vianoce.php